Oberanie raniek

Moja izba má päť kútov

Ten piaty som ja

keď v sebe kľačím

(Katarína Tomková, Oberanie raniek)

Zablúdila som pohľadom do našej knižnice a zastala som pri tenučkej knižke, ktorú mám veľmi rada. Je to hlavne vďaka jeho autorke, a preto aj keby tá útla knižočka nestála za nič, patrila by k mojim najobľúbenejším. Avšak tá kniha je fantastická. Napísala ju moja spolužiačka z gympľa. Bolo to v roku 2003 a my sme boli na ňu všetci veľmi hrdí... 

A ja stále som. Katka je úžasná a aj keď už nie sme až tak v kontakte (vďaka aspoň za ten FB :)), je pre mňa niečo ako mýtická bytosť. Niekedy sa sama seba pýtam či je vôbec skutočná. Je veľmi talentovaná a statočná.  Rada pozorujem jej život, aj keď iba z diaľky. Prežila veľa a ja si ju za to vážim. 

Oberanie raniek je dielo Kataríny Tomkovej. Vyšlo v edícii Nomen, edícii Živej Poézie. Má 62 strán a 56 krátkych poetických textov.

Ponúkam vám niekoľko z nich. Pekné čítanie!

Radke

Bojím sa že padnú všetky 

hviezdy

Nestihnem si zaželať

a viac z teba nevyčítam

ako ti chutí pomaranč

Vymýšľam si vtipy

v studenej kúpeľni

Chcem sa smiať na všetkom smiešnom

a odučiť sa hrýzť si nechty

Vždy budem jednou z tvojich

večných mihalníc 

Po stý krát vyčítaná

chyba 

ktorú neľutujem 

mi z dlane 

skĺzla

a so smiechom

utiekla

von z dverí

Ježiš povedal-

vy ste soľ sveta 

a my sme

nemastný neslaný

V nedeľu na obed 

som na balkóne

začala znovu

fajčiť

Dážď sa postavil na špičky

a nakúkal mame do hrncov

Ktosi začal na večer

škrtiť oblohu

(všetko sme zjedli)

Asi sa v nebi budeme 

obchádzať

Po(do)pretá

Hrabem sa v plnom

popolníku

a v tvojich vlasoch

"Ostaň"

zakričali nechty 

a potom padli 

na kolená

Kde si si vo mne nechal záložku

viem iba ja

V noci si tam chodím lízať

rany

(Dlho sme si nepoznaní)