Dnes ráno, keď som sa vracala z pošty, som bola veľmi rada, že aj keď napadol sneh, je hlavná ulica na námesti uprataná, suchá a nikde žiadny sneh ani ľad.
Môj krok bol rezký a keďže som niesla dosť ťažký náklad, tak som po tichu ďakovala, za to, že dnes určite nespadnem :).
Môžete trikrát hádať čo sa stalo.
Áno, pošmykla som sa.
Na suchej, rovnej, neľadovej ceste zostal fliačik lesklej plochy.
Akoby iba na mňa čakal.
Zvyšok cesty sa moje oči neodtrhli od zeme, no nikde som nezazrela ani náznak druhého lesklého fliačiku.
Tento môj dnešný ranný príbeh pre mňa nesie nie len posolstvo, že zima je krutá (či Tatry sú kruté :)).
Život je ako cesta z pošty. Aj na rovnej suchej ceste sa dá pošmyknúť, spadnúť a udrieť.
Je len na nás, či pád ustojíme, zdvihneme sa, oprášime, poprosíme o pomoc či pôjdeme ďalej alebo sa vrátime späť.
Ja som môj dnešný skoro pád ustála. A myslím, že to nebolo len mojou šikovnosťou.
Pekný deň.
Vaša v.
Na zahriatie posielam trošku tepla a svetla
Vladko, souhlasim. Moc hezky napsano. Presto doufam, ze te ted nic neboli :o) Hezky den, Katerina
OdpovedaťOdstrániťNádherné fotky...ano, je třeba každý pád ustát...i když já mám pocit, že v poslední době padám moc často..krásné vánoce.
OdpovedaťOdstrániťKatka našťastie som OK :).
OdpovedaťOdstrániťAmeli aj vám krásne vianoce, a do nového roku želanie nech vás pády obchádzajú! v.