Univerzitný profesor hovorí o tom, že ho pozvali prednášať na vojenskú základňu. Na letisku sa s ním stretol vojak Ralph. Keď sa predstavili šli po batožinu. Keď kráčali po letisku, Ralph sa stále vytrácal - raz preto, aby pomohol staršej žene, ktorej spadol kufor, raz preto, aby nadvihol dve batoľatá, nech uvidia Santa Clausa, a vzápätí preto, aby niekomu stratenému ukázal cestu. Vždy sa vrátil s veľkým úsmevom na tvári. Profesor sa ho spýtal: "Kde ste sa naučili takto žiť?" Ralph odpovedal: "Myslím, že počas vojny." Potom povedal profesorovi o svojej poslednej služobnej ceste, o tom, že mal nachádzať míny a videl, ako mu pred očami priatelia vybuchli jeden po druhom. Povedal: "Naučil som sa žiť medzi krokmi. Nikdy som nevedel, či ďalší krok bude môj posledný, takže som sa naučil dostať všetko, čo som mohol v danej chvíli medzitým, čo som dvihol nohu a opäť ju položil. Každý krok, ktorý som urobil, bol celkom novým svetom."
Nádherné a pravdivé, děkuji.
OdpovedaťOdstrániť