Matkinovky

Pred nedávnom som si kúpila prvú knihu od Maxim E. Matkina (Láska je chyba v programe). Začala som si tým plniť záväzok, že tento autor bude prvý slovenský, ktorého knihy si prečítam a búdu dopĺňať aj našu knižnicu. 

Neviem prečo, ale doteraz som nečítala žiadnu knihu od slovenského súčasného autora či autorky. Takže Matkinom začínam. 

Po prvej knihe mi zostal dobrý pocit, ale s odstupom času (a nie dlhého) som zistila, že vlastne neviem o čom kniha bola. Jediné čo mi zostalo v pamäti je slečna v sporo odetá v nohavičkách na obálke knihy :). 

Čas, ktorý som pri nej strávila však neľutujem, oddýchla som si, aj keď vo mne kniha nenechala nič úžasného:). 

Na Matkina som však nezanevrela a ako Vianočný darček som si želala ďalšiu jeho knihu, podľa výberu Ježiška. A Ježiško mi po maminke poslal dve Matkinovky. 

Ako prvú som prečítala "Nie na ústa". Oveľa lepšia ako moja prvá skúsenosť. Neviem presne čím, či štýlom písania alebo malou podobnosťou s obsahom, mi kniha pripomenula Hornbyho Všetky moje lásky. Takže zostal nie len dobrý pocit z čítania. 

Ako druhú som do rúk zobrala knihu "Aj ja teba". A riadne prekvapila. Príbeh, pri ktorom si človek povie, že toto sa môže stať iba v knihe, mi pripomínal rôzne situácie, ktoré sa stali alebo ešte len môžu stať :) mne a ľuďom okolo mňa. 

Chvíľu som mala pocit, že Matkin je určite muž, no vzápätí by som odprisahala, že to musí byť žena ako vyšitá. 

Príbeh krehkých rodinných vzťahov a nesplnených túžob, zaujímavé postavy a dej, ktorý ma nútil čítať ďalej a ďalej. Keď som dočítala poslednú stranu pristihla som sa pri tom, ako mi je smutno, že už nenasleduje ďalšia. 

K veľmi nečakanému stretnutiu s medveďom jednej z hlavných postáv knihy, pri ktorom si môžete povedať presne už vyššie spomenutú vetu: "Tak toto sa môže stať iba v knihe", mi nedá napísať jeden holý fakt. Medveďa môžete stretnúť naozaj kdekoľvek. 

Vedela by vám o tom povedať istá babička zo Starých Hôr, ktorej sa cez sviatky udial krásny príbeh (ako z knihy). Keď ráno o piatej hodine prišla na autobusovú zastávku, musela si miesto na lavičke vydobiť a popchnúť lakťom istého ako sa u nás vraví "ožrana". Keď však autobus pristavil pri zastávke, pán šofér nie a nie otvoriť. Nakoniec sa rozhodol, že babke život predsa len zachráni a ako rýchlo dvere otvoril, tak ich aj zatvoril. Babka totižto sedela vedľa podnapitého tvora, ale bol to medveď, ktorý niektorému z jej susedov do rána vyjedol všetok kvas zoo suda. 

Ešteže sa nič nestalo a babka sa mohla v zdraví dostaviť na kontrolu k očnému. 

Takže neuveriteľné príbehy nepíše len Matkin, ale aj sám život.

Po týchto troch knihách mám pocit, že Matkin nie je jeden a ten istý autor, a ak je, tak ho vítam v klube latentných schizofrenikov :). A odkazujem, že si určite prečítam všetky jeho diela.

Krásny večer. 

Vaša v.