O mne

Moja fotka
Hrochoť
Volám sa Vlaďka, mám niečo pred tridsiatkou, bývam v krásnom starom domčeku, mám jedného manžela, jedného píska a veľa plánov a snov. A keďže hľadám miesto na ukladanie spomienok, zážitkov, dní a slov, miesto, ktoré bude pre mňa relaxom a možno aj novým svetom, vznikol malý blodžík o krásnych veciach. Ako si iste všimnete blog je rozdelený na dve časti - okrem malého blodžíku tu nájdete info aj z Bonity Aurelia - info o "svadobnom šialenstve". Želám vám krásne čítanie.

pondelok 9. januára 2012

Matkinovky

Pred nedávnom som si kúpila prvú knihu od Maxim E. Matkina (Láska je chyba v programe). Začala som si tým plniť záväzok, že tento autor bude prvý slovenský, ktorého knihy si prečítam a búdu dopĺňať aj našu knižnicu. 

Neviem prečo, ale doteraz som nečítala žiadnu knihu od slovenského súčasného autora či autorky. Takže Matkinom začínam. 

Po prvej knihe mi zostal dobrý pocit, ale s odstupom času (a nie dlhého) som zistila, že vlastne neviem o čom kniha bola. Jediné čo mi zostalo v pamäti je slečna v sporo odetá v nohavičkách na obálke knihy :). 
Čas, ktorý som pri nej strávila však neľutujem, oddýchla som si, aj keď vo mne kniha nenechala nič úžasného:). 

Na Matkina som však nezanevrela a ako Vianočný darček som si želala ďalšiu jeho knihu, podľa výberu Ježiška. A Ježiško mi po maminke poslal dve Matkinovky. 
Ako prvú som prečítala "Nie na ústa". Oveľa lepšia ako moja prvá skúsenosť. Neviem presne čím, či štýlom písania alebo malou podobnosťou s obsahom, mi kniha pripomenula Hornbyho Všetky moje lásky. Takže zostal nie len dobrý pocit z čítania. 

Ako druhú som do rúk zobrala knihu "Aj ja teba". A riadne prekvapila. Príbeh, pri ktorom si človek povie, že toto sa môže stať iba v knihe, mi pripomínal rôzne situácie, ktoré sa stali alebo ešte len môžu stať :) mne a ľuďom okolo mňa. 
Chvíľu som mala pocit, že Matkin je určite muž, no vzápätí by som odprisahala, že to musí byť žena ako vyšitá. 
Príbeh krehkých rodinných vzťahov a nesplnených túžob, zaujímavé postavy a dej, ktorý ma nútil čítať ďalej a ďalej. Keď som dočítala poslednú stranu pristihla som sa pri tom, ako mi je smutno, že už nenasleduje ďalšia. 

K veľmi nečakanému stretnutiu s medveďom jednej z hlavných postáv knihy, pri ktorom si môžete povedať presne už vyššie spomenutú vetu: "Tak toto sa môže stať iba v knihe", mi nedá napísať jeden holý fakt. Medveďa môžete stretnúť naozaj kdekoľvek. 
Vedela by vám o tom povedať istá babička zo Starých Hôr, ktorej sa cez sviatky udial krásny príbeh (ako z knihy). Keď ráno o piatej hodine prišla na autobusovú zastávku, musela si miesto na lavičke vydobiť a popchnúť lakťom istého ako sa u nás vraví "ožrana". Keď však autobus pristavil pri zastávke, pán šofér nie a nie otvoriť. Nakoniec sa rozhodol, že babke život predsa len zachráni a ako rýchlo dvere otvoril, tak ich aj zatvoril. Babka totižto sedela vedľa podnapitého tvora, ale bol to medveď, ktorý niektorému z jej susedov do rána vyjedol všetok kvas zoo suda. 
Ešteže sa nič nestalo a babka sa mohla v zdraví dostaviť na kontrolu k očnému. 

Takže neuveriteľné príbehy nepíše len Matkin, ale aj sám život.

Po týchto troch knihách mám pocit, že Matkin nie je jeden a ten istý autor, a ak je, tak ho vítam v klube latentných schizofrenikov :). A odkazujem, že si určite prečítam všetky jeho diela.

Krásny večer. 
Vaša v.

nedeľa 8. januára 2012

Vianočná nostalgia

Dnešným dňom sa pre mňa končí Vianočná pohoda a pokoj. 
Zajtra ma čaká príchod do práce a opäť kolotoč povinností, telefonátov, emailov a chaosu, na ktorý sa vôbec neteším. 
Pochytila ma poVianočná nostalgia.
Cez tieto dni voľna som si uvedomila, tak ako ešte nikdy predtým, aj keď som to tušila, že potrebujem vypnúť od starostí s akými sa stretávam počas pracovného času a ktoré presahujú aj do môjho súkromia. Aj keď si nedávam novoročné predsavzatia, chcela by som tento rok niečo zmeniť vo svojom živote. Chcem v ňom mať viac pokoja, radosti, chcem si viac vychutnať náš krásny domček, záhradu, horu, opäť objaviť v našej knižnici moje obľúbené knihy, a nájsť si čas, ktorý miniem sama pre seba a hlavne pre svoju rodinu.

S Vianocami sa lúčim fotkami, ktorými sme začínali sviatočné dni. 








štvrtok 5. januára 2012

Danka a Stanko, Staré Hory

22.10.2011, Staré Hory

Staré Hory, magické pútnické miesto, sa stalo miestom kde si Danka a Stanko povedali svoje „áno“. Obrad sa konal v miestnom kostolíku, odkiaľ sa svadobčania presunuli na svadobnú hostinu do kultúrneho domu.


Kultúrny dom je staršia stavba, čo vidieť hlavne vo vnútri sály. Drevom obložená sála nie je až taká priestranná, aj keď je dosť vysoká. Preto sme chceli sálu opticky zväčšiť a rozžiariť. Podarilo sa nám to kombináciou dvoch odtieňov oranžovej a bielej farby. Základom výzdoby bol biely a oranžový satén, ku ktorým boli dokombinované ostatné dekorácie. Jemné bielo-oranžové kvietky, sklené vysoké vázy a svietniky, vypichované látkové gule s motýlikom, reflexná oranžová stuha použitá ako doplnok stredovej šerpy a servítok.

Výšku miestnosti sme využili na ozdobenie stropu bielymi saténovými pásmi, oranžovými motýlikmi a spustenými ratanovými guľami.

Keďže stôl mladomanželov bol umiestnený nenápadne v rohu, zvolili sme trošku odlišnú výzdobu – biely saténový podklad, kvetinové aranžmány v malých sklených miskách, biele motýliky a čajové sviečky boli zvýraznené zrkadlami a reflexnou oranžovou saténovou stuhou.

V sále je dosť veľa výklenkov a zaujímavosťou je aj pomerne veľký radiátor umiestnený uprostred steny. Výklenky sme dozdobili bielym saténom, pod ktorý sme skryli aj starý radiátor.

Nakoniec sála pôsobila veľmi elegantne, farby jej pomohli aby nepôsobila stiesneno a celkový dojem bol príjemný.


Tip zo svadby: Darček pre hostí vyrobila sama nevesta v spolupráci so ženíchom. Bolo to krásne medovníkovo-čokoládovo-kokosové srdiečko, ktoré čakalo na slávnostnej tabuli na každého jedného hosťa. Aj takto si môžete pár dní pred svadbou odskúšať budúceho manžela :).

foto: Peťo Kočík

 Danke a Stanovi želáme všetko len to naj. Nech sú taká zohratá dvojica po celé manželstvo!!!















Viac foto nájdete na www.bonitaaurelia.sk